Rasizmus (Úvaha z roku 2000)

Rasizmus, toľko dnes už opomenuté slovo. V ktorých novinách, časopisoch, v ktorej televízii či rozhlase sa o ňom nepíše a nehovorí? Kto ho nepozná? Myslím, že niet na Slovensku človeka ktorý by nevedel, čo sa za ním skrýva. Rasizmus predstavuje problém a to nielen slovenský, alebo celoeurópsky, ale dovolím si povedať, že svetový. Aj keď vo vyspelých štátoch, ako ich nazývame, sa zdá, že takéto nebezpečenstvo je už zažehnané, musím aplikovať výrok klasika : „ Zdanie klame“. Aj keď sa nám to akokoľvek nepáči, je to pravda.

Ako vlastne môžem definovať rasizmus, všeobecne stačia dve slová- rasová neznášanlivosť. Ale naozaj? Obsiahnu tieto dve slová všetko, čo tento pojem zahŕňa?
A ako sa rasizmus prejavuje? A kto je vlastne rasista? A kto to môže a na základe čoho o niekom povedať? Ešte veľa podobných otázok sa vynára v spojitosti s týmto fenoménom, ktorý ma korene už v samých počiatkoch ľudstva. Už v staroveku a možno ešte predtým sa ľudia delili na tých viac vyvolených a tých ostatných. Na utlačovaných a utlačovateľov. Možno si poviete , ako to súvisí s rasizmom. Áno súvisí. Rozdiely, ktoré vznikli na základe odlišnosti farby pleti, na základe akéhosi postoja nadradenosti jedného národa nad druhým, čo už zasahuje do ultranacionalizmu a šovinizmu, sa prejavili vo všetkých stránkach života rás, národov i jednotlivcov.

Vrátim sa však ku Slovensku a jeho rasovému problému, aj keď si myslím, že nie je o nič väčší ako všade inde vo svete. Aká bola situácia rasovej otázky pred rokom 1989? Teda v čase komunizmu? Bol u nás rasizmus, alebo nie? Podľa mňa určite bol, aj keď možno nie v takej miere ako doteraz . Možno slabá informovanosť , masmediálna cenzúra, ako aj politický systém, ktorý zabezpečoval prácu každému, bez rozdielu, mali za následok akoby tento problém u nás nebol. „Nenávideli“ sme síce buržoáznych kapitalitických vykorisťovateľov“ to však s rasizmom nemalo veľa spoločného. Niekto si povie, neboli tu žiadne hnutia ako Skindheads, Ku-Klux-Klan, Holigans a podobne. Čiastočne mu môžeme dať za pravdu, áno aj to bol jeden z dôvodov, prečo rasizmus bol neznámym pojmom. Alebo žeby nebolo k rasizmu príležitostí? Bolo, myslím , že bolo a dokonca viac ako teraz, predsa u nás , v bývalom ČSSR, študovalo a pracovalo veľa ľudí inej rasovej príslušnosti,, stačí len spomenúť, Vietnamci, Mongoli, Kubánci a pod.

Veľa záleží aj na spôsobe informovanosti obyvateľstva, v období pred rokom ´89 ak aj došlo k nejakým rasovým stretom, všetko sa akýmsi spôsobom ututlalo, možno sa našiel, aj to veľmi ojedinele nejaký krátky článoček v novinách a o bolo všetko. Aká je však situácia v tomto smere dnes? Dnes svetom hýbu informácie, a teda ak sa niekde stane nejaká rasová príhoda tak o tom nás informujú masmédia, do akej miery pravdivo, to je tiež otázne.

Čo vedie ľudí k rasizmu? Ľudí vedú k rasizmu len a len ľudia. Ako? Rasizmus je otázkou vyspelosti spoločnosti, jej vnútorných a vonkajších vzťahov , verejnej mienky, či takýto spôsob správania a takýto názorový prúd akceptuje alebo či ho vylúči, či odsúdi jeho prívržencov alebo ich toleruje, v zmysle citátu „Nevidím zlo, nepočujem zlo“. Žiaľ u nás je situácia taká, že pred problémami a nespravodlivosťou to nie len rasovou zatvárame oči a tvárime sa , že sa nič nedeje, až pokým sa nás tento problém bezprostredne nedotkne. Neviem čím to je, ale asi v mentalite slovenského národa, možno v spoločenskej situácii....
A kto je rasista? Použijem hrubý príklad, som povedzme samostatne hospodáriaci roľník na východnom Slovensku, mám pôdu, ktorá je základným prvkom obživy mňa a mojich blízkych. Avšak Cigáni mi berú pravidelne úrodu, bez akéhokoľvek zľutovania a súcitu, čo mám robiť. Mám sa len nečinne prizerať alebo zakročiť, ako ? Zavolať políciu? Pri súčasnej policajnej mizérii? Zákon zobrať do vlastných rúk? Ak áno, budem mimo zákona ja a mňa budú trestať. Pravdepodobne začnem Cigáňov nenávidieť. Som rasista?

Myslím, že potom všetci by sme boli rasistami. Ale ako tento problém riešiť? A na druhej strane aj naši tmavší spoluobčania potrebujú jesť, a z ich hľadiska nerobia nič zlé len si zaobstarávajú potravu. Naozaj?
A takýchto príkladov je hromada. Od toľko omieľaného zemiakového problému, cez ničenie prírody, netreba spomínať Slovenský raj a výrub stromov, zaobstaranie si práce a s tým aj sociálne problémy, neregulovateľná pôrodnosť, nevzdelanosť, európska i svetová azylová turistika a pod. česť výnimkám, existujú aj takí, ktorí žijú slušnejšie ako tí, ktorí túto časť populácie odsudzujú. Avšak tých je oproti tej „horšej“ drvivej väčšine z tohto etnika málo.
Okrem Cigáňov, tu však máme aj iných cudzincov inej farby pleti. Sú to zväčša zahraničný študenti z Orientu, menej často z Afriky. Belochov z Európy, Ameriky či Austrálie neberiem o úvahy, keďže sú fyzicky podobný nám a hovoríme o rasizme a nie o radikálnom nacionalizme. Títo študenti sú často aj fyzicky napádaní , hlavne v Bratislave, a iných väčších mestách. Tento problém spôsobujú jednotlivci, prípadne skupiny, ktoré sú rozšírené po celom svete. Na iné chcem poukázať, a to na mienku nás, ktorí sa tvárime , že sa nás to netýka, ako hlboko sa mýlime. Všetko , čo sa u nás , na Slovensku udeje, dáva obraz aj o nás ostatných, aj keď sa niekedy stránime a dištancuje od určitých skutočností, aj tu platí zákon jedného vreca, ktorému sa len ťažko dá ubrániť. Spomeniem len prípad jedného známeho, ktorý vycestoval do Belgicka na študijný pobyt, bolo to akurát v čase hromadného žiadania našich spoluobčanov o azyl, a pretože tam dostávali nie malú finančnú podporu a táto podpora šla z daní Belgičanov a daň v tejto krajine predstavuje až 40 % platu. Stretol sa s ťažko definovateľným postojom niektorých Belgičanov, ktorí si mysleli , že sme nejaký pomaly feudálny štát, v ktorom sú neľudské podmienky k životu, keď tak ľudia od nás utekajú, tu ťažko niečo vysvetľovať a objasňovať a aj keď je to treba nie je to jednoduché.
Ďalším dôvodom k rasizmu, podľa určitých rasistických skupín je zachovať čistú krvnú líniu, teda aby nedošlo z miešaniu krvi belocha s inou rasou. Typickým príkladom, kam to môže zájsť nám predviedli Nemci počas 2. Svetovej vojny. Chceli čistú árijskú rasu, a tak tu bol nacizmus, genocída, holokausty, koncetračné tábory. Tu až môžeme vidieť, ako ďaleko môže zájsť človek vo svojom fanatizme a zvrátenosti. Dnes už je však genetika ne takej vysokej úrovni a je dokázané, že všetci, všetci do jedného sme kríženci.

V antirasistickej propagande pomáhajú, možno nechtiac, aj známe osobnosti, zo športu, šoubiznisu, vedy a techniky a politiky, ktorí si založili a žijú v zmiešaným manželstvách. Aj títo ukazujú cestu, že s inými rasami sa dá žiť v miery a pokoji, ak sme schopný prijať ich návyky a odlišnosti a oni sú schopní akceptovať tie naše.
Veľa otázok nezodpovedaných, veľa problémov nevyriešených. Ako na to? Jedno je isté, odstrániť aspoň čiastočne problém tzv. rómskeho rasizmu ale aj rasizmu ako celku nejde šibnutím čarovného prútika, ale zmenou zmýšľania ľudí a to na oboch stranách, čo je možne len systematicky, trpezlivo a cielene uskutočňovanými krokmi v spolupráci s okolitými štátmi.